História

Gymnázium v Michalovciach vzniklo v roku 1922. Je najstarším gymnáziom v SR na východ od Slanských vrchov a v roku 2017 si pripomíname 95. výročie jeho založenia.

Časová os vývoja našej školy
1922

Gymnázium v Michalovciach vzniklo v roku 1922. Je najstarším gymnáziom v SR na východ od Slanských vrchov a v roku 2007 sme si pripomenuli 85. výročie jeho založenia.

Na území bývalej veľkožupy Košickej existovali pred prevratom 28. októbra 1918 stredné školy – čisto maďarské – vo vtedajších kultúrnych centrách Košiciach, Prešove a Užhorode. Vlastenecky cítiaci Slováci vycítili ihneď po prevrate nutnosť zriadiť slovenskú strednú školu aj na území východne od Slanských vrchov. V ušľachtilom zápase troch zemplínskych mestečiek Humenného, Trebišova a Michaloviec zvíťazili Michalovce, ktoré jediné mohli vtedy poskytnúť dostatočné záruky pre založenie a vybudovanie ústavu.

 

1938

Obdobie rokov 1922 – 1938

V období rokov 1922 – 1938 niesla škola názov “Československé štátne reálne gymnázium”. Táto etapa vývoja školy je poznamenaná všetkými sprievodnými znakmi novovzniknutej inštitúcie v období relatívne blízkom vzniku ČSR. Výchova sa niesla v duchu uznávania idey jednotného československého národa, učila sa českoslovenčina, či československý jazyk. Správca školy sústavne zápasil s problémom síl. Často učili i inžinieri, škola bola odkázaná na výpomoc učiteľov z meštianskej školy. Veľká zmena vyučujúcich bola prekážkou riadneho vyučovania. Obraz o miere fluktuácie dáva fakt, že škole pridelení profesori buď nenastúpili, alebo skoro odišli (napr. prof. K. Stibral už po 3 týždňoch). Niekedy odišlo z gymnázia i 10 profesorov za školský rok. “To sú bolesti a ťažkosti, ktoré cíti iba ten, kto v Michalovciach pôsobí” vzdychol si v roku 1929 vtedajší riaditeľ Šaloun. Už vtedy bola núdza o telocvikárov, niekedy sa telocvik neučil, lebo telocvikár chýbal.

Osobitnú zmienku si zaslúži stav zo začiatku šk. roka 1926/27. 3. septembra 1926 sa nevyučuje pre nedostatok profesorov, niektorí nenastúpili ani sa neospravedlnili. 13. septembra má profesorský zbor 8 členov, čo nestačí na započatie pravidelného vyučovania. Dôvod tohto nezáujmu zjavne pramení v rozhodnutí Ministerstva školstva a osvety o odňatí slovenských výhod. Značí to, pravdepodobne, že českí profesori dostávali za pôsobenie na slovenských školách príplatok. Tento im bol uvedeným rozhodnutím zo 14. augusta 1926 zrušený. “Z toho rozruch a protesty a rekurzy” čítame v kronike školy.

Zbor bol z prirodzených dôvodov – absencia slovenskej inteligencie – český, len postupne prichádzali prví slovenskí učitelia. V roku 1934/35 boli v 19-člennom zbore dvaja Slováci (dr. Hlaváč a Gazda). Dá sa vydedukovať, že prvým Slovákom na gymnáziu bol vyučujúci grécko-katolíckeho náboženstva Ján Fedorko, ktorý nastúpil 1. marca 1925. Prvými ženami na gymnáziu boli suplujúce profesorky Anna Brotanová a Adéla Janáčková.

Do tejto periódy patrí i otvorenie novej budovy gymnázia. O tom, aký význam prisudzovalo široké okolie tejto udalosti, svedčí 5000 prítomných na slávnostnom akte otvorenia.

Počet neprospievajúcich žiakov bol značný, v percentuálnom vyjadrení kolísal v intervale 10 až 30 percent. V prvom polroku šk. roka 1932/33 neprospelo až 43,9% žiakov. Neprospech žiakov bol spôsobený únavou (žiaci nezriedka dochádzali zo vzdialenosti viac ako 30 km, časť cesty chodili peši), pomocou pri domácich prácach. Prospech na konci šk. roka 1930/31: “výborne spôsobilých” bolo 60, “spôsobilých”204, “nespôsobilých” 62. Pomer v Michalovciach bývajúcich žiakov k dochádzajúcim bol približne 2 : 3. Správanie (vtedy chovanie) žiakov, a predovšetkým kritériá hodnotenia, charakterizuje výsledok v šk. roku 1934/35, keď veľmi dobré správanie malo 355 žiakov, dobré (dnes uspokojivé) 77 žiakov a 2 žiaci mali správanie “zákonné”.

Charitatívna činnosť je úzko spätá s gymnáziom. Prvá podporná akcia na zakúpenie učebníc chudobným žiakom má dátum november 1922. Župný fond uvoľnil žiakom pre tento účel 2.000 Kč (korún československých). Dočasný profesor Jaroslav Korselt zaistil obedy pre chudobných študentov u bohatých občanov Michaloviec (išlo asi o 6 žiakov). Korselt formálne vypracoval a na schválenie predložil stanovy Spolku pre podporovanie nemajetných študujúcich reálneho gymnázia v Michalovciach (máj 1923). Po príchode ThDr. Štefana Hlaváča na gymnázium (3. 9. 1929) je systematická pomoc chudobným žiakom neodmysliteľne spojená s jeho menom.

O zložení žiakov podľa náboženstva, podľa stavu zo začiatku šk. roka 1931/32 vieme, že 205 (40,6%) bolo rímsko-katolíkov, 101 (20%) grécko-katolíkov, 150 (29,7%) židovského náboženstva, 17 (3,4%) evanjelikov a.v., 22 (4,4%) evanjelikov reform., 5 (0,9%) vyznania československého, 2 (0,4%) pravoslávni, 1 (0,2%) česko-bratského a bez vyzvania 2 (0,4%). Prvé maturitné skúšky na ústave boli v dňoch 19.-21. mája (písomné) a 23.-24. júna 1930 (ústne). Z 22 žiakov zmaturovalo 18.

Na konci prvého obdobia školy stoja smutné udalosti: odchod českých profesorov s rodinami z Michaloviec. Vysokou odbornosťou nesporne prispeli k výbornej povesti gymnázia. Druhou udalosťou je Viedenská arbitráž.

1945

Roky 1939 až 1945

Názov školy sa zmenil na “Slovenské reálne gymnázium”. V súvislosti s mníchovskými udalosťami bola na počiatku šk. roku 1938/39 budova školy obsadená vojskom (mobilizácia). Vyučovanie je prerušené od 24. septembra 1938 do 10. októbra 1938. Po Viedenskej arbitráži prichádzajú do školy študenti zo škôl na území obsadenom Maďarskom (hlavne z Košíc a Užhorodu). Učí sa v 19-ich triedach. Po odsťahovaní sa žiakov do sninskej a sobranskej oblasti sa znížil počet tried v apríli 1939 na 16.

Vyučovanie bolo v tomto šk. roku prerušené ešte raz. Po vpáde maďarských vojsk na územie Slovenska 23. marca 1939 (tzv. malá vojna) obsadilo školu slovenské vojsko a učiť sa začalo až 13. apríla 1939.

Vo výchove sa zdôrazňovalo pestovanie národného povedomia, ale nedá sa povedať, že zo školy celkom zmizli demokratické atribúty. Niektoré fakty svedčia o charaktere vtedajšej zložitej doby. Riaditeľ školy bol zároveň vládnym komisárom Michaloviec a neskôr župným vodcom Hlinkovej mládeže, dr. Hlaváč bol okresným inšpektorom Hlinkovej mládeže, členovia zboru zakladali národné výbory. Skauti boli v šk. roku 1939/40 organizovaní v HM (118 chlapcov). V šk. roku 1941/42 bolo v HM organizovaných už 590 chlapcov a dievčat.

V roku 1944 bolo v HM 694 žiakov z 875. (Stále to nebola takmer 100% organizovanosť ako v ČSM, či SZM.)

Školský rok sa začína bohoslužbou Veni sancte a školskou slávnosťou, končí slávnostným Te Deum. Slávnostné bohoslužby sú 14. marca a po nich školská oslava vzniku slovenského štátu. Žiaci sa v tento deň zúčastňujú na manifestácii v meste. 13. októbra je jedna hodina venovaná narodeninám dr. Jozefa Tisu. Pravidelná relácia je venovaná výročiu úmrtia generála M. R. Štefánika, škola si pripomína výročie úmrtia P. O. Hviezdoslava, narodenie A. Kmeťa (100 rokov), 80. výročie Memoranda slovenského národa, založenie Matice slovenskej, koncom jari sa slávi Sviatok slovenskej rodiny.

V tomto období školu navštívili minister Matúš Černák, šéf propagandy Alexander Mach, minister školstva Jozef Sivák, generál Čatloš, dvakrát biskup Gojdič (inšpekcia na vyučovaní grécko-katolíckeho náboženstva).

Z pochopiteľných príčin sa veľká starostlivosť venovala telesnej a brannej výchove. V stredu a v sobotu popoludní boli školské hry (hlavne volejbal a basketbal). V čase, keď telocvičňu obsadilo vojsko, absolvovali žiaci miesto TV výlety a pochodové cvičenia. Celodenné pochodové cvičenie malo dĺžku 20 km. Vyzdvihoval sa kamarátsky vzťah vojakov a študentov.

Triedy medzi sebou súťažili v atletickom štvorboji (skok do diaľky, skok do výšky, beh na 60 m a vrh guľou). Škola bola zastúpená na celoslovenských súťažiach v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a športovci svoj ústav veľmi dobre reprezentovali. Výborným a všestranným športovcom bol neskorší futbalista Tatranu Prešov Jozef Karel, ktorý v Bratislave zvíťazil v prekážkovom behu. S prispením rodičovského združenia bola v roku 1942 postavená 100 metrová závodná dráha. Podmienky pre vyučovanie TV sa zhoršili od zimy 1943-44, kedy boli po obvode ihriska vybudované protiletecké kryty.

Škola pravidelne uskutočnila verejnú akadémiu v kine Capital (potom kino Mier, teraz v rekonštrukcii). V šk. roku 1940/41 bola v stredu školská rozhlasová relácia s pestrým programom. Na škole pôsobili mužský, zmiešaný a dievčenský spevácky zbor, ktorý viedol J. Cibula. Sláčikový orchester gymnázia mal 20 členov. Zbor gymnázia mal vystúpenie v prešovskom rozhlase, niekoľko piesní bolo nahraných na gramofónovú platňu.

Spolku pre podporovanie chudobných študentov vtlačil pečať nezištného altruizmu dr. Hlaváč. Zriadil Bibliotéku pauperum, ktorá výrazne pomáhala študentom zo sociálne slabých vrstiev. V šk. roku 1938/39 bolo 430 žiakom požičaných 2016 kníh. Chudobní žiaci sa mohli so zľavou stravovať v hoteli Zlatý býk alebo v reštaurácii u Melichovského. Niektorí študenti dostávali obedy a niekedy i večere zdarma. Za nadpriemerný výsledok v slovenskom jazyku dostal Juraj Pado od ministra školstva 500 Ks. Časť prostriedkov na štipendiá bola blokovaná v užhorodskej banke.

Hodnotenie žiakov bolo naďalej “ostré”. Dokladáme výsledky klasifikácie zo šk. roku 1940/41: veľmi dobrý prospech: 97 žiakov; dobrý prospech: 166 žiakov; dostatočný prospech: 312 žiakov; nedostatočný prospech: 135 žiakov. Profesorský zbor tvorilo 28 pedagógov a 3 výpomocní katechéti.

Zloženie žiakov podľa materinskej reči je v šk. roku 1938/39 takéto: slovenská 548, česká 34, ruská 1, nemecká 9, maďarská 12, židovská 103. Na konci šk. roku 1943/44 sa už neudávajú žiaci izraelitského vierovyznania.

Záver obdobia korešponduje so záverom 2. svetovej vojny. Začiatkom šk. roku 1944/45 obsadilo budovu školy nemecké vojsko, ktoré v nej zriadilo vojenskú nemocnicu. Po oslobodení Michaloviec 26.11.1944 tu bol lazaret ČA. Učilo sa v priestoroch učiteľského ústavu (dnes zdravotná škola). Do školy prichádzajú aj nekvalifikované sily.

Z udalostí 2. polroka šk. roku 1945/46 spomenieme, že v dňoch 23.-30. marca 1946 kopali žiaci 4.- 8. ročníka hromadné hroby pre padlých sovietskych vojakov na Hrádku. Na konci tohto šk. roka bolo v škole 954 žiakov. (viac ako dnes). Už dávno pred týmto rokom konštatuje vedenie školy, že budova prestáva stačiť pre potreby ústavu. Za veľkú zaujímavosť považujeme, že žiaci sa zúčastnili manifestácie “Za jazykovú očistu Zemplína”. Na škole ako pedagógovia v tomto čase pôsobili dr. Emanuel Böhm, dr. Ján Fischer, dr. Alexander Matuška, Július Barč-Ivan, všetko významné osobnosti slovenského života.

Táto etapa života gymnázia ja spojená s prepustením českých profesorov zo služieb Slovenského štátu i s odsunom židovského obyvateľstva pod nátlakom Veľkonemeckej ríše. Ak kronikár zachytil všetky udalosti, je isté, že škola nikdy neslávila Hitlerove narodeniny, ani víťazstvá nemeckých vojsk, neexistovali prejavy rasovej nenávisti. To sú znaky autonómie vtedajšieho slovenského školstva.

Roky 1945 až 1958

Kronika z tohto obdobia sa nezachovala, možno sa ani nepísala. Výnimku tvorí šk. rok 1945/46, ktorý zachytil profesor školy Jozef Štefan. Nemáme vedomosti o výročných správach. Vieme, že v tomto období vykonávali učitelia veľa prác nesúvisiacich s vyučovaním (napr. agitácia spojená s kolektivizáciou poľnohospodárstva). Hlavne vyučovanie spoločenskovedných predmetov bolo silne ovplyvňované komunistickou ideológiou. Uvedieme názov školy, ktorý sa niekoľkokrát menil. Od oslobodenia 1945 nesie škola názov “Štátne gymnázium”. Od roku 1948 sa volá “Gymnázium”. Od decembra 1949 je to “Gymnázium J. V. Stalina” (stopy tohto názvu možno dodnes vidieť na priečelí budovy). Od 1.9.1953 sa názov mení na “Jedenásťročná stredná škola” a od 1. 9. 1958 je to “Dvanásťročná stredná škola” s charakterom pokusnej školy poľnohospodárskeho smeru. Zmeny názvov sú spravidla odrazom príslušných školských reforiem.

Roky 1959 až 1968

V šk. roku 1961/62 sa začína realizovať koncepcia “Strednej všeobecnovzdelávacej školy”. Trend známkovania sa mení. Percento neprospievajúcich je v 2. polroku šk. roku 1958/59 v triedach 9. až 11. ročníka 7,1%, časom výrazne klesá. Zo slovenského jazyka neprospelo 62 žiakov, z matematiky 63 a z ruského jazyka 48 žiakov. (Tieto údaje predstavujú sumár za 1. až 11. ročník). Môže to byť spôsobené zlepšenou prípravou na základných školách, ale i “bojom proti prepadávaniu”.

Žiaci sa zúčastňujú na letnej aktivite na JRD (počas prázdnin), nezriedka v priebehu školského roka brigádujú na poliach. Zberajú zemiaky, cukrovú repu, kukuricu (raz aj v decembri). Výrobná prax sa definuje ako revolučný moment vývoja školy. Žiaci chodia na exkurzie do Brna, do Chemka Strážske, do Pozdišoviec. Tu sa zoznamujú s výrobnými technológiami.

Škola poriada školské oslavy a zúčastňuje sa na verejných podujatiach súvisiacich hlavne s výročiami Októbrovej revolúcie v Rusku (VOSR), narodenia a úmrtia V. I. Lenina, vzniku KSČ. Oslavuje sa za takmer rozhodujúcej účasti školskej mládeže 1.máj, februárové udalosti, úvod a koniec mesiaca Československo – sovietskeho priateľstva, Deň znárodnenia (28. október). Škola si pripomína výročia významných osobností slovenskej minulosti, ale aj 40. výročie vzniku KS Grécka, Wilhelma Piecka, či vedúceho robotníckeho hnutia v Bratislave a mnohých sovietskych straníckych funkcionárov, o ktorých už dnes takmer nikto nič nevie. Značná pozornosť sa venuje Medzinárodnému dňu žien (8. marec), Dňu učiteľov, vítaniu Deda Mráza (náhrada za Mikuláša).

Politicky podfarbená činnosť študentov je bohatá. Za záslužnú prácu zväzáckej organizácie získala škola 13. 4. 1960 zástavu SÚV ČSM. Pripravujú sa a cvičia na spartakiádach.

Žiaci 10. a 11. triedy nacvičili Chalupkovho Juvelíra. Réžiu mal prof. Ladislav Moravský. Hoci sa žiaci často museli zúčastňovať na rôznych oslavách, nezanedbávala sa návšteva kultúrnych podujatí. Okrem tých, ktoré boli súčasťou osláv, navštívila celá škola 2-krát ročne ŠD v Košiciach (dráma, opereta, opera). Početné boli návštevy – zvlášť sovietskych – filmových predstavení.

Učitelia boli zaťažovaní povinnými školeniami. 4 politické krúžky “Učíme sa o strane”viedli učitelia – komunisti. V predvolebných kampaniach pôsobili všetci učitelia ako agitátori alebo prednášatelia. Museli organizovať pre žiakov nedeľné predpoludnia, známe odpútavacie akcie, ktorých hlavným cieľom bolo zabrániť študentom účasť na bohoslužbách. Efekt, zdá sa, nespĺňal očakávania straníckych funkcionárov.

V máji 1961 bola žiakom školy, ktorí padli v SNP, odhalená pamätná doska. Boli to Milan Králik, Juraj Ondko, Milan Jevič a Pavol Ďurišin. Nepoznáme dôvody, pre ktoré na doske chýba meno P. Ďurišina.

30. 5. 1949 navštívil Michalovce prezident Novotný, ktorého vítali aj žiaci školy. Od 1. 9. 1960 dostávali žiaci učebnice zdarma (v skutočnosti, tak ako je to i dnes, išlo o pôžičku zdarma). Žiaci túto udalosť privítali prijímaním záväzkov a pozdravmi KSČ. 15. 2. 1961 pozorujú žiaci školy zatmenie Slnka. Pri príležitosti 40. výročia vzniku KSČ sa uvažuje o založení školského múzea. Myšlienka sa realizovala neskôr zriadením Izby revolučných tradícií (po roku 1989 sa v nej opäť vyučuje, je to najpriestrannejšia miestnosť budovy). V šk. roku 1958/59 263 žiakov školy odoberá sovietske časopisy. V šk. roku 1964/65 neprospel žiak Ján Mariščák z telesnej výchovy, lebo odmietol cvičiť spartakiádu. Opravnú skúšku vykonal úspešne.

17. 9. 1966 vítajú žiaci sovietskych vojakov, ktorí sa vracajú z cvičenia VLTAVA. Intenzívne prebieha získavanie predplatiteľov tlače, obvykle nielen dobrovoľne a s nezanedbateľným profitom pre učiteľov. Blížiace sa udalosti augusta 1969 sa odrážajú v kronike ubúdaním oslavného tónu na politiku KSČ.

Roky 1969 až 1989

Ovzdušie úvodných rokov poznamenali previerky, v ktorých členovia “zdravého jadra” strany testovali vzťah k pobytu sovietskych vojsk na našom území, k upáleniu sa Jána Palacha, ale skúmala sa i pevnosť vo vedeckom svetonázore, čím sa myslelo hlavne to, či vyučujúci chodí alebo nechodí na náboženské obrady. 15. 10. 1969 dochádza k obnoveniu ZČSSP. Všetci nestraníci sú zaradení do IPŠ (ideovo-politické školenie), ktorého priebeh kontroluje vedenie školy a výbor ZO KSS.

V škole prebieha rok straníckeho školenia, semináre Lenin a výchova, Odkaz Lenina v sovietskej literatúre, uskutočňuje sa konferencia o ateistickej výchove. Časté sú besedy s partizánmi, na školu prichádza rozprávať o oslobodení Michaloviec sovietsky veterán Fokin. Zájazdy zboru smerujú do ZSSR – hlavne do Užhorodu – do Maďarska i Rumunska. Niekoľko rokov pretrvávajú obojstranné styky so žiakmi i učiteľmi lýcea v Tarnowe (Poľsko).

V školách je prítomná politika, cítiť ju hlavne v referátoch na verejných straníckych schôdzach, v súťažiach k 50. výročiu vzniku KSČ. Pred voľbami “agitačné dvojice (tvorené učiteľmi – pozn. A. H.) získavali občanov pre idey komunistickej strany”. Žiaci vystupovali s predvolebným programom v obciach okresu. Žiaci naďalej pomáhajú JRD pri zbere hrozna, zemiakov, ľanu. Brigády sú legalizované vyhláškami.

Obdobie normalizácie zle vplýva na psychické založenie značnej časti pedagógov i žiakov. Východisko hľadajú i nachádzajú v práci. Pracujú krúžky rozhlasový, výtvarný, fotografický, tanečný, šachový, zdravotnícky, strelecký, začínajúcich autorov, literárny, filozofický (= ateistický), spevácky, technický, vlastivedný, krúžky kolektívnych športov, z ktorých mnohé neformálne. Študenti školy dosahujú vynikajúce výsledky v rôznych oblastiach v rámci Slovenska i celej ČSSR (ČSFR). Levočský recitál v prednese poézie a prózy vyhral J. Bulík aj B. Šepeľová, v literárnych súťažiach Strážnice M. Kudeříkovej víťazí L. Benická, popredné miesta získavajú žiaci aj v súťaži L. Novomeského (Čeripková, Nadzamová a i.). Výrazné výsledky dosahujú študenti v olympiádach MO, FO, BiO, GeO, ChO i v SOČ a v programovaní (I. Tereščák, P.Vasiľ, Ľ.Šoltés, P. Karailiev, M. Drosc, P. Čuchran, P. Matta, P. Pristáš a ďalší). 4.C trieda víťazí v populárnej rozhlasovej súťaži Modrá vlna. Hádzanárske družstvo chlapcov získava v Havlíčkovom Brode v roku 1979 a v roku 1981 v Prešove titul majstra ČSSR v súťaži stredných škôl. V roku 1976 vyhral Anton Metenko na Majstrovstvách stredných škôl ČSSR v ľahkej atletike hod oštepom (55,84 m). Znovu začína vychádzať almanach Nový lúč, v ktorom dostali potrebný priestor mladí adepti literárnej múzy. Profesori gymnázia realizujú myšlienku usporiadať volejbalový turnaj pre učiteľov stredných škôl, ktorý si čoskoro získal veľkú obľubu a onedlho sa uskutoční jeho 23. ročník.

Od šk. roku 1969/70 začína štvorročné gymnaziálne štúdium.1. 9. 1977 sa otvára na našej škole vyučovanie programovania v špecializovanej triede. Od 1. 9. 1978 sa stáva riaditeľom školy dr. Michal Lopuch. 25. 11. 1980 získava škola názov Gymnázium Pavla Horova. Na slávnostnom akte udelenia názvu bol za MŠ prítomný RNDr. Hudec. 21. 10. 1982 je pred budovou školy odhalený pamätník národnému umelcovi Pavlovi Horovovi. Delegáciu zväzu spisovateľov viedol Štefan Žáry. Autorom sochárskeho diela ja Arpád Račko.

Roky 1989 až 2000

Spoločensko-politické zmeny, ktoré odštartovali novembrové udalosti roka 1989, sa prejavili aj v oblasti školstva. Škola pritom i naďalej niesla názov Gymnázium Pavla Horova. 

Riaditeľom sa stáva RNDr. Anton Hnáth, ktorý bol zvolený v priamej voľbe učiteľmi školy. Zotrval vo funkcii do konca školského roka 2000/2001. Ako zástupcovia riaditeľa pôsobili Viliam Zahorčák (do začiatku školského roka 2001/2002), RNDr. Ján Novák (od začiatku školského roka 1991/1992 do konca školského roka 2004/2005), Rudolf Gadomský (od začiatku školského roka 1992/1993 do konca roka 2006).

V profesorskom zbore školy v období po roku 1990 pôsobili (aj ako externí učitelia či lektori) RNDr. Anton Hnáth, RNDr. Anton Pčelár, Viliam Zahorčák, Ján Bruňo, Mgr. Helena Andreeva, Mgr. Mária Ďuríková, PhDr. Michal Lopuch, PhDr. Marcel Želinský, PhDr. Ernest Sirochman, PhDr. Michal Stoják, Nataša Mihočková, PhDr. Ľubica Chaloupková, Beáta Holmanová, PhDr. Miroslava Bugriová (Stojáková), Gabriela Kováčiková, Ľudmila Sabová, Jana Kertisová, PhDr. Viola Želinská, Ľuboslava Žolnová, PhDr. Jozefína Čižmárová, RNDr. Mária Dományová, Mgr. Marta Guľová, RNDr. Ján Novák, RNDr. Mária Pirkovská, Mgr. Eva Smereková, RNDr. Jozef Smrek, PaedDr. Jozef Sibal, Oldrich Šoltinský, RNDr. Blanka Jurištová (Baková), RNDr. Mária Spišáková (Urbanová), Michal Behún, Alfréd Popík, RNDr. Veronika Božíková, Anna Gadomská, RNDr. Marcel Bruňák, Štefan Chvostaľ, RNDr. Gizela Mašlejová, Anna Makovická, RNDr. Valéria Podolská, Ing. Martin Nedelský, Ing. Vladimír Špak, Anna Tvarožková, Mgr. Štefan Eliáš, PaedDr. Július Harbuľák, Rudolf Gadomský, PaedDr. Michal Bobák, Mgr. Juraj Podžuban, Mária Kováčová, Ing. Schubert, Mgr. Darina Serugová, Mgr. Anna Peleyová, Mgr. Anna Luteránová, PhDr. Vladimír Hirjak, Mgr. Eugen Furda, Mgr. Zlatica Hospodárová, RNDr. Jana Machová, PaedDr. Gabriela Vasiľková, RNDr. Renáta Gaľová (Sušková), Mgr. R. Lipka, PaedDr. Vladimír Čan, Mgr. K. Dudášová, p. Šleisová, E. Počatková, Mgr. Katarína Olšavová (Dlužanská), Mgr. Rudolf Holodňák, Mgr. Ľudmila Sušková, Mgr. Danka Opalková, p. Pakánová, H. G. Glynn, H. Sochová, Mgr. Oľga Sabová, Mgr. Vladimír Smaržík, Mgr. Helena Chochúlová, Mgr. Dušan Zorkocy, RNDr. Alica Süčová (Karchová), Mgr. Beáta Ryniková, M. Badidová, PaedDr. Alena Vasiľová, Mgr. Marián Dudáš, PaedDr. Igor Remák, Mgr. Ján Lajčák, Mgr. Matej Starják, Mgr. (PhDr.) Ondrej Tomovčík, ThLic. Ján Bodnár, Mgr. Alexandra Gubíková, Mgr. Martina Kolesárová, Mgr. Martina Lakatošová, Mgr. Vladimír Liščík, Mgr. Slávka Pasuľková (Timková), Mgr. (PhDr.) Brigita Porvazníková, Mgr. (PaedDr.) Erika Virágová, Mgr. Erika Dudášová, RNDr. Beáta Semková, J. Činčár, PhDr. Michal Košičan, Veerle Smet, Mgr. Miroslava Hajduková, Angela Röttger, H. Hapke, Mgr. Katarína Bušaničová, RNDr. Andrea Hajniková, RNDr. Jana Romaníková, PhDr. Andrea Ivanová, Mgr. Jozef Tačár, Christoph Henssen, Mgr. Zuzana Szabóová (Tomková), Mgr. Natália Demková, Mgr. Jana Kunčová, Mgr. Peter Pillár, Mgr. (PhDr.) Agáta Košičanová, Mgr. Dagmar Herbecová, Mgr. Lucián Gonda, Mgr. Anton Michalka, RNDr. Marianna Šariková, John McNeill, Dr. Frank Steffen, PaedDr. Ľubomír Hajdanka, Mgr. Martina Nachtmannová a Mgr. Žofia Žaludková (v školskom roku 1990/1991 na škole pôsobilo 48 učiteľov, v školskom roku 2007/2008 to už bolo takmer 70 interných a externých pedagogických zamestnancov).[1]

V školskom roku 1990/1991 do 21 tried (v prvom ročníku bolo 6 tried a vo zvyšných ročníkoch po 5 tried) dochádzalo spolu 721 žiakov (z toho 388 dievčat).[1]

Neskôr, v školskom roku 1994/1995, bolo v škole zriadených 24 tried (v každom ročníku po 6), ktoré navštevovalo 886 žiakov (z toho bolo 536 dievčat).[2]

V školskom roku 2000/2001 mala škola 19 tried (v prvom ročníku 6 tried, v druhom a treťom ročníku po 4 triedy a vo štvrtom ročníku 5 tried), kde dochádzalo 622 žiakov (z toho 354 dievčat), v školskom roku 2005/2006 na gymnáziu zriadili 27 tried (v prvom, druhom a vo štvrtom ročníku bolo po 7 tried, tretí ročník vykazoval 6 tried), ktoré navštevovalo spolu 961 žiakov (z toho bolo 577 dievčat), a v školskom roku 2010/2011 bolo na škole 28 tried (v každom ročníku po 7), kam dochádzalo 927 žiakov (z toho 498 dievčat).[3]

Niektorí žiaci boli za závažné porušenia vnútorného školského poriadku z gymnázia i vylúčení.[4]

[1] Školská kronika, ref. 3, s. 291-298.

[2] Kronika, ref. 1, s. 19.

[3] Kronika, ref. 1, s. 109-110; Kronika, ref. 4, b. č.

[4] Školská kronika, ref. 3, s. 290; Kronika, ref. 1, s. 19-38.

[1] Školská kronika, ref. 3, s. 286-315; Kronika, ref. 1, s. 3-163; Kronika, ref. 4, b. č.

I am text block. Click edit button to change this text. Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.

Roky 2006 – 2016

Počas týchto rokov sme na našej škole realizovali viacero projektov z Európskeho sociálneho fondu (ESF).

Od roku 2004 sme realizovali projekt na vybudovanie testovacieeho centra ECDL s názvom„Vytvorenie ECDL centra pri Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach“ a „Otvorená cesta do Európy s „vodičákom“ na počítač ECDL“. Ďalej to boli projekty vzelávania v CISCO akadémii: „Príprava a certifikácia odborníkov sieťových technológii“   a „Príprava odborníkov sieťových a informačných technológii v LCNA pri Gymnáziu P. Horova v Michalovciach „ .

Projekt výchovného poradcu: „Otvorená cesta k úspechu“ a projekt yybudovania elearningového vzdelávania: „Od školských lavíc a tabúľ k počítačom a internetu – zriadenie centra elektronického vzdelávania pri Gymnáziu Pavla Horova. 

Z finančnýc prostriedkov sme si vynovili počítačové vybavenie školy, vybavenie pre CISCO sieťovú akadémiu, zariadili sme nábytkom 2 učebne a kabinet INF. Projektovými manažérmi boli pani RNDr. Jana Machová, RNDr. Mária Spišáková a Mgr. Mária Ďuríková.

V rokoch 2014 až 2016 sme realizovali ďalší projekt spolufinancovaný z ESF: GPH – Scientia pro Vita, v ktorom sme zmodernizovali laboratória fyziky, chémie a biológie.