Výchovný poradca

Mgr. Mária Ďuríková
mariadurikova@centrum.sk

Konzultačné hodiny
Pondelok 09:35 – 10:30
Streda 10:35 – 11:30
Štvrtok 14:20 – 16:00
po vzájomnej dohode s rodičmi e-mailom
Kontakt mariadurikova@centrum.sk

Aktivity výchovného poradcu

  • Adaptačný program dvojdňový – vzájomné spoznávanie sa, svojich záľub, záujmov, sebahodnotenie žiakov, budovanie priateľskej atmosféry v triede, postoj k učniu a škole, príprava na vyučovanie, pomoc pri adaptácii na nové prostredie,
  • psychohygienické zásady správneho režimu dňa a týždňa – prednáška spojená s besedou na tému „ Naučím sa učiť „
    • psychologické poradenstvo pre žiakov v oblasti vzdelávacieho vývinu (diagnostika mentálnej úrovne, problémy koncentrácie, adaptačné problémy a pod.)
  • psychologické poradenstvo pre rodičov pri vzdelávacích ťažkostiach ich detí
  • autogénny tréning na odbúranie strachu a trémy

 

besedy na tému :

  • Šikanovanie
  • Seba hodnota
  • Prevencia voči rasizmu, xenofóbii a intolerancií
  • Láska a vzťah
  • Prevencia násilia,týrania
  • psychologické poradenstvo zamerané na pomoc pri optimalizácii osobnostného vývinu rozvíjaním osobnostných dispozícii zvládnuť úlohy v škole
  • ujasňovanie si životných cieľov a hodnôt na základe sebahodnotenia a sebapoznávania
  • poradenstvo pri aktuálnych krízových situáciách / konflikty so spolužiakmi, zmeny v rodine – rozvod , zmeny zdravotného stavu /
  • autogénny tréning – nácvik relaxácie ako prevencie trémy a strachu
  • pokračovanie v realizácii kariérového programu
  • beseda o násilí a šikanovaní v rodine i na školách
  • psychologická diagnostika a poradenstvo v oblasti profesijného rozhodovania
  • využívanie počítačových programov „Cesta k povolaniu“ a „ Sprievodca svetom práce “
  • individuálna i skupinová práca s nerozhodnými žiakmi z hľadiska profesijnej orientácie
  • poradenstvo pre rodičov o možnostiach štúdia na VŠ a nadstavbového štúdia
  • exkurzie na vysoké školy, besedy s pracovníkmi VŠ na škole
  • poradenstvo pri riešení osobnostných problémov, problémov vo vzťahu žiak – žiak, žiak – učiteľ, dieťa – rodič
  • poradenstvo pre rodičov v popoludňajších hodinách
  • návšteva veľtrhu vzdelávania Akadémia a veľtrhu práce Vapac v Bratislave
  • odborné poradenské aktivity pre žiakov i rodičov
  • vypracovanie prehľadu o prijatí maturantov na vysoké školy alebo nadstavbové štúdium, prípadne o ich uplatnení sa v pracovnom procese
  • besedy o efektívnej príprave na maturitné skúšky – „ Maturita bez popravy „
  • besedy s pracovníkmi Úradu práce v Michalovciach
  • besedy o možnostiach využívania konzultácií na jednotlivých VŠ, ktoré organizuje Slovenský inštitút vzdelávania, vysoké školy alebo iné inštitúcie
  • beseda na tému „ Riziká práce v zahraničí ako súčasť sociálnej prípravy v kariérnom smerovaní študentov končiacich ročníkov

Informácie o šikanovaní

Šikanovanie je prejavom sociálnej patológie, kde hlavným záujmom je cieľ niekomu ublížiť. Od jednoduchej agresie sa líši snahou ublížiť druhému a navyše ešte získať ľubovoľnú odmenu vo svoj prospech. Akákoľvek definícia šikanovania by mala obsahovať základné znaky, ako sú:

  • Jasný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky. Napr.: bitie, strkanie, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj posmievanie, nadávanie a vylúčenie zo spoločnosti ostatných.
  • Útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí (asymetrická agresia).
  • Incidenty sú opakované. Jednorazová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje.
  • Nepomer síl medzi útočníkom a obeťou.
  • Deti majú svoje práva
  • Šikanovanie existuje v každej sociálnej skupine
  • Následky šikanovania sú vážne (nepozornosť na vyučovaní, psychosomatické
  • ochorenia, záškoláctvo, depresie, úzkostné stavy, pokus o samovraždu)
  • Následky môžu byť dlhodobé
  • Šikanovanie je právne postihnuteľné
  • Nevšímavosť napomáha útočníkom
  • Prevencia sa skutočne vypláca
  • dieťa je otvorene prehliadané, odmietané a izolované
  • posmešné poznámky na adresu dieťaťa, ponižujúca prezývka, nadávky, ponižovanie, surové žarty na jeho účet (rozhodujúcim kritériom je, do akej miery je dieta konkrétnou prezývkou, žartom a pod. zraniteľné)
  • kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu podávané nepriateľským, nenávistným, pohŕdavým tónom
  • príkazy od iných detí podávané panovačným tónom a skutočnosť, že sa im dieta podriaďuje
  • naháňanie, strkanie, rany, kopanie – i keď nie sú zvlášť silné, je nápadné, že obeť ich neodpláca
  • bitky, v ktorých jeden z účastníkov je zreteľne slabší a snaží sa uniknúť (menšie deti niekedy s plačom)
  • dieťa je cez prestávky často osamotené, nemá kamarátov, ostatní o neho nejavia záujem
  • cez prestávky sa zdržuje v blízkosti učiteľov
  • prichádza neskoro na vyučovanie, vždy chodí všade ako posledný
  • prichádza neskoro na vyučovanie, vždy zaostáva v triede, má nadmernú ospravedlnenú, prípadne i neospravedlnenú absenciu
  • pri skupinových športoch býva často volené do skupiny medzi poslednými
  • ak má prehovoriť pred triedou je neisté, ustráchané
  • pôsobí smutne, nešťastne, stiesnene až depresívne, je plačlivé
  • zhoršuje sa, niekedy náhle, jeho školský prospech, na vyučovaní je nesústredený
  • jeho veci sú poškodené, znečistené, prípadne rozhádzané
  • má znečistený, poškodený odev
  • odreniny, modriny, škrabance, rezné rany a pod., ktoré dieťa nedokáže uspokojivo vysvetliť

Jednotlivé priame, či nepriame známky nevypovedajú, že ide o šikanovanie. Dôležitú úlohu zohráva kontext vnútornej situácie, opakovanie a početnosť prejavov .

V rámci tradičnej pedagogickej odbornosti stratégia pomoci šikanovaným deťom zahŕňa nasledovné kroky:

  • rozhovor s informátormi a obeťami o vonkajších prejavoch šikanovania
  • vyhľadanie vhodných svedkov, o ktorých je predpoklad, že budú pravdivo opisovať situáciu šikanovania
  • individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami (nesmie ísť o konfrontáciu obete a agresorov!)
  • zaistenie ochrany obetiam (napr. bezpečný odchod domov zo školy)
  • rozhovor s agresormi, prípadne konfrontácia medzi agresormi (nastupuje až v tom prípade, ak poznáme vonkajší obraz šikanovania a máme zhromaždené dôkazy)
  • pedagóg nesmie u obeti šikanovania vyvolávať presvedčenie, že má na agresora v sebaobrane zaútočiť
  • rozhovor s rodičmi obete aj agresora (nie spoločne)
  • vo vážnych prípadoch fyzického ublíženia, upovedomiť políciu, detského pediatra
  • kontaktovať pediatricko-psychologickú poradňu alebo centrum výchovnej a psychologickej prevencie

Ak sa snažíme pochopiť, prečo deti šikanujú, musíme rozlišovať medzi deťmi, ktoré chcú niekoho potrápiť iba krátkodobo, aby si ventilovali svoju okamžitú nespokojnosť, nepohodu, rozrušenie a medzi deťmi, ktoré chronicky šikanujú ostatných a ich správanie je narušené po všetkých stránkach. K šikanovaniu sa môže uchýliť i dieťa, ktoré si už muselo vytrpieť nejaké zlomyseľnosti od iných, alebo sa môže pokúšať o odplatu.

V prípadoch ojedinelého šikanovania a miernych foriem šikanovania

  • pokúste sa zachovať pokoj
  • zistite či šikanujúce dieťa nebolo v minulosti samo terčom šikanovania
  • snažte sa vytvoriť atmosféru dôvery a zistiť fakty o tom, čo sa prihodilo
  • ak sa vám podarí objaviť príčinu, vysvetlite dieťaťu, že chápete dôvody, ktoré ho k šikanovaniu viedli, ale na druhej strane zdôraznite, že konkrétne správanie nie je v žiadnom prípade prípustné
  • vedieme dieťa k tomu, aby sa poškodenému ospravedlnilo a pokúsilo sa spôsobené škody nahradiť dobrými skutkami
  • ubezpečte ho, že ho nepovažujete za zlomyseľného, ale naopak za dobré dieťa, nešetrite chválou za slušné správanie
  • šikanovanie v žiadnom prípade neprejdeme mlčaním, ale je dôležité, aby sme problém v týchto prípadoch veľmi nezveličovali, niekedy, ak situácia nie je vážna, čas ju môže sám vyriešiť

V prípadoch dlho trvajúceho šikanovania:

  • vyjadríme zreteľný nesúhlas alebo hnev (napr. slovami ,,sklamal si ma”, ,,hnevám sa na teba”) s nasledujúcou zmenou správania voči danému žiakovi
  • zdržíme žiaka v škole po vyučovaní
  • vyžadujeme náhradu za poškodený alebo zničený predmet
  • oznámime problém rodičom, trénerovi, príp. iným, na ktorých dieťaťu záleží
  • ofi ciálna sťažnosť riaditeľovi školy
  • oznámenie šikanovania na rodičovskom združení a na zhromaždení žiakov viacerých tried
  • vylúčenie z výletu, príp. inej akcie, na ktorú sa dieťa teší
  • zabezpečiť pobyt dieťaťa cez prestávky v blízkosti pedagóga
  • pokarhanie, prípadne známka zo správania
  • preloženie na inú školu
  • vo veľmi vážnych a opakovaných prípadoch šikanovania oznámiť na polícii, požiadať ochrannú výchovu, príp. požiadať o umiestnenie agresora v diagnostickom ústave

Každá škola si musí vytvoriť a uviesť do každodenného života školy súbor pevných a reálne splniteľných opatrení a pravidiel, z ktorých je jasné, že šikanovanie sa nebude v žiadnom prípade tolerovať. Pedagógovia majú viesť deti k tomu, že nikto by nemal:

  • schvaľovať a odmeňovať agresívne správanie svojich spolužiakov
  • odsudzovať menej sympatické deti a naopak prejavovať nekritickú obľubu niekoľkým sympatickým populárnym spolužiakom
  • nemal mlčky prihliadať na nespravodlivý hnev a konanie, nečestné a povýšenecké správanie, ponižovanie druhých a využívanie slabosti druhých vo svoj prospech
  • nechať sa ovplyvniť alebo presvedčiť tým, ktorý šikanuje, aby mlčal
  • pripájať sa z pocitu strachu k tomu, kto šikanuje alebo k jeho parte
  • posmievať sa slabšiemu spolužiakovi, niekomu, kto sa akokoľvek líši od ostatných, kto má iné názory a záujmy
  • zostať ľahostajný k prejavom násilného správania
  • nečinne sa prizerať a mlčať, ak sa stane svedkom šikanovania

Stratégia prevencie šikanovania

  • Zameranie pozornosti na nových a nastupujúcich žiakov
  • Skvalitnenie prestávok
  • Zvyšovanie sebavedomia detí
  • Zahrnutie problematiky šikanovania do učebných osnov
  • Aplikácia intervenčného programu za pomoci pracovníkov PPV alebo CVPP
  • Vypracovanie celoškolskej komplexnej stratégie