Karriere Quantum

Karriere Quantum

Karriere Quantum, Dublin, Írsko, 17.8 – 24. 8. 2024, Lujza Lea Lavriková, Miriam Kidalová, Lucián Gonda

Ako to všetko začalo:

Edupage, správa, Goetheho inštitút organizuje kemp, obsah kempu kvantová fyzika a nemčina.

Šibeničný termín na prihlásenie sa do prvého kempu na konci augusta.

Ďalšie kempy neprichádzajú v úvahu, stužková, Turnaj mladých fyzikov, maturita.

Túžba cestovať, túžba stretnúť nových ľudí, túžba posunúť sa v skúmaní fyzikálnych javov.

Rozhodla som sa, že to skúsim, že to stihnem, že do Dublinu pocestujem. Do kempu sme sa mali prihlásiť dvaja študenti a STEM pedagóg. Čas na prihlásenie bol šibeničný. Máme telefóny, maily, siete, stihli sme sa prihlásiť na poslednú chvíľu.

Mirka bola pripravená vycestovať hneď druhý deň, pán profesor Gonda nás nenechal bez pedagóga. Nahrali sme video o nás a splnili sme zadanú úlohu.

Všetko sme poslali do Goetheho inštitútu.

Čakali sme na výsledok.

Prvá zistila výsledok Mirka.

Radosť z úspechu bola taká – vesmírna, či kvantová.

Tešili sme sa na fyziku, na online nemčinu, prezenčnú nemčinu, na cestu, na Írsko, na Dublin, na cestovanie s najlepším cestovateľom nášho gymnázia.

Ako sme cestovali do Írska:

V mailových schránkach nám pristáli letenky. Tu sme zistili, že s nami cestujú gymnazisti zo Spišskej Novej Vsi. Preštudovali sme si letenky a uf, uf, bol to let s dvoma prestupmi. Pán profesor nám nechal priestor, aby sme si letenky čekli samé. Už pri čekine sme sa museli skontaktovať s novými známymi zo Spiša.

Žartovali sme, že pri toľkých prestupoch sa nám stratí podpalubná batožina a že pravdepodobnosť straty nie je až taká vysoká a komu sa už stratila batožina, že nikoho takého nepoznáme.

Zabalili sme si kufre, palubné batožiny s rezervným oblečením a zubnou kefkou, pre istotu.

Nastal deň D, či deň L, deň letu. Ráno, nie v noci, o druhej ma čakal zvyšok výpravy, Mirka a Mirkin ocko na parkovisku, pána profesora sme vyzdvihli pred gymnáziom. Cesta na let o 4:50 z letiska Košice smer Viedeň. Viedenským letiskom sme len tak prebehli, smerovali sme do Mníchova.

Pri prestupe v Mníchove sme mali trochu času, prešli sme si časť obrovského letiska. Z Mníchova sme konečne smerovali do nášho cieľa, do írskeho Dublinu.

Stále sme dýchali len vzduch v letiskových halách. Tešili sme sa na Dublin. Aký vzduch nás privíta, čo je cítiť vo vzduchu, ako teplo tam bude?

Pristáli sme, vzduch bol o poznanie chladnejší a voňal morom. Batožiny. Stáli sme pri bežiacom páse s batožinami a čakali. Čakali. Čakali. Naše žartovanie o stratenej batožine naberalo skutočné obrysy. Čakali sme, batožiny neprileteli. Na letisku nám oznámili, že nám batožiny dovezú do nášho ubytovania najneskôr do 24 hodín.

V tom okamihu bolo naše „pre istotu“ zbalené oblečenie a zubná kefka tou najlepšou investíciou do cestovania.

Batožiny sa nestratili, vydýchli sme si až o 36 hodín, keď nám ich priviezli do hotela.

Koho sme stretli na Karriere Quantum kempe:

Bosna a Hercegovina bola pre nás do 17. 8. 2024 iba krajinou pri Jadranskom mori. Od stretnutia s našimi spolubývajúcimi na izbe, ktorá bola pre štyri dievčatá maličká, je to krajina, v ktorej žijú naše nové priateľky. Možno práve málo miesta alebo naše veľké sympatie z nás urobili naozajstné priateľky.

Íri nám porozprávali, ako to funguje v Írsku a o ich mori, krajine, možnostiach a ľuďoch. K dejinám sme sa nedostali, mali sme málo času.

Stretli sme sa s Rumunmi, Talianmi a Fínmi a Slovákmi zo Spišskej Novej Vsi.

Organizátori kvantovej časti boli z Tüftel labu, priniesli do kempu veľa interaktívnosti, nových informácií a spôsobov ich poznávania.

Dve nemecké lektorky mali s nami trpezlivosť aj vtedy, keď sme sa nevedeli vyjadriť v nemčine. Rozprávali sme sa na rôzne témy, ktoré prežívame v reálnom živote. Naučili nás nebáť sa otvoriť ústa a rozprávať po nemecky.

Čo sme sa naučili a aká bola naša prezentácia:

Spolupráca a bádanie v skupinách nám dalo možnosť komunikácie s ľuďmi z iných krajín, s inými prístupmi k práci, ale s rovnakým zadaným cieľom. Pri sledovaní práce a postupov sme si uvedomili, že v našej škole máme pedagógov s otvorenou komunikáciou, vrelým prístupom k študentom a výbornými znalosťami v ich odboroch. Mali by sme navštevovať podobné kempy, aby sme všetci, študenti i pedagógovia, získali sebavedomie a sami seba nepodceňovali.

Absolvovali sme prednášky základov kvantovej fyziky hravou ilustrovanou formou. Experimentovali sme. Kvantové efekty sme si mohli predstaviť na základe analógií s newtonovskou mechanikou.

Nechýbalo ani umenie, mali sme prednášku a workshop s kvantovou umelkyňou. Čo si pod tým predstaviť? Rozprávala nám o svojich dielach, ktoré tvorila v prostredí virtuálnej reality a jedno z nich sme si aj prostredníctvom virtuálnej reality pozreli. Dostali sme vedecké články a zo slov z týchto článkov sme poskladali literárne dielo. My sme napísali báseň, ktorá mala dej telenovely. Bola o nepodarenej láske. Všetky literárne diela boli vystavené na záverečnej konferencii Karriere Quantum.

Diskutovali sme o kvantových efektoch. Tieto efekty si budeme pamätať navždy vďaka zaujímavým „deskovkám“, stolovým hrám.

Teoretický základ nás posunul ku kvantovým technológiám, ktoré nás dnes obklopujú.

Teória nám určite nestačila. Dostali sme zadanie, tvorivé, také, ktoré nezväzovalo našu fantáziu. Mali sme si vymyslieť vlastný prototyp, v ktorom použijeme informácie, ktoré sme v kempe získali. V našom tíme sme boli my dve študentky GPH Michalovce, náš profesor Lucián a Danijela z Bosny. Rady sa hráme. Vymysleli sme „Človeče, nehnevaj sa, buď kvantový“. Princíp je rovnaký, ako klasické „človeče“, ale jednotlivé postavičky môžu byť kvantovo previazané a ak sa postavička postaví na políčko, na ktorom je už iná postavička, tak sa dostanú do superpozície a pôvodná postavička bude vyhodená s pravdepodobnosťou 50 % a s pravdepodobnosťou 50 % zostane na mieste.

Na záverečnej konferencii sme našu úžasnú hru odprezentovali ostatným účastníkom a organizátorom Karriere Quantum kempu. Zožali sme veľký potlesk.

Čítaj celý článok: Karriere Quantum Dublin 2024

Lujza Lea Lavriková