Je to tu – chvíľa, keď môžeme na chvíľu vypnúť a nechať školu i seba oddýchnuť.
Vianočný koncert 2025 – Good Chaotic, SZUŠ Talent-um, školská kapela a Dominika Michalčíková sú dôkazom toho, že aj uprostred povinností dokážeme vytvoriť niečo krásne.
Nemusíme byť dokonalí, aby sme boli dosť dobrí…
„Vianoce v nás“ práve začínajú malým príbehom:
„Na okraji lesa, kde sa v zime ticho ukladá na konáre ako jemný dych, rástli odjakživa dva stromy. Stáli blízko seba, no predsa každý trochu inak zakorenený v zemi. Jeden bol vysoký a rovný, jeho konáre sa vždy dvíhali k nebu, akoby hľadali odpovede. Druhý bol nižší, širší a jeho vetvy sa skláňali k zemi, akoby chránili všetko, čo sa pod nimi ocitlo.
Keď boli ešte mladé, vietor sa s nimi hrával a sneh ich učil trpezlivosti. V lete sa delili o tieň a v zime o ticho. Nepotrebovali slová – rozumeli si v šušťaní listov aj v praskaní mrazu. Každý z nich rástol inak, no korene mali prepletené hlboko
pod povrchom, tam, kde sa svetlo nedostane, ale kde vzniká sila.
Jedného roka prišla zima skôr a bola krutejšia než ostatné. Mráz zvieral kôru
a vietor skúšal ich pevnosť. Vysoký strom sa vzpieral, chcel zostať rovný za každú cenu. Každý náraz vetra znášal s hrdosťou, no v jeho dreve sa začali objavovať drobné praskliny. Nižší strom sa ohýbal, ustupoval náporu, jeho konáre sa skláňali hlbšie, než kedykoľvek predtým. Nevyzeral silno, no prežil každý poryv.
Keď sa noc pred Vianocami rozprestrela nad lesom, vietor konečne utíchol. Vysoký strom cítil únavu, akú ešte nikdy nepoznal. Vtedy si všimol, že nižší strom ho ticho chránil – svojimi vetvami zachytával sneh, ktorý by inak dopadal priamo na jeho popraskaný kmeň. Bez slov mu ponúkal oporu, akú dokáže dať len ten, kto vie, čo znamená ohnúť sa bez toho, aby sa zlomil.
Ráno sa les prebudil do svetla. Sneh žiaril a medzi konármi sa objavili drobné vtáky, ktoré si našli útočisko práve medzi oboma stromami. Spolu vytvorili priestor bezpečia – jeden svojou výškou, druhý svojou blízkosťou k zemi. V tej chvíli pochopili, že sila nemusí vyzerať rovnako a že pravé spojenie vzniká tam, kde sa rozdiely nebijú, ale dopĺňajú.
A tak stáli ďalej, dva stromy v tichom vianočnom lese. Jeden sa naučil pokore, druhý sebavedomiu. Ich korene zostali prepletené a každé ďalšie Vianoce im pripomínali, že najväčším darom nie je odolávať svetu sám, ale nájsť niekoho, s kým v tom môžeme byť spolu.“
Mgr. Matej Starják, PhD.
