Príhovor pri príležitosti 100. výročia založenia ČSR

Príhovor pri príležitosti 100. výročia založenia ČSR

Vážení kolegovia, milí žiaci Gymnázia Pavla Horova,

28. októbra 1918 vznikol spoločný štát Čechov a Slovákov – prvá Československá republika, o pár rokov neskôr – 22. októbra 1922 – bolo zriadené naše gymnázium. Prvá škola tohto typu v slovenskej časti Zemplína.
Dnes, po 100 rokoch, sa nám zdá samozrejmé, že republika vznikla, že vládol prezident, parlament, vláda, že bola založená na princípoch demokracie, pokroku a humanity.
Vtedy to však také zrejmé nebolo…

Dnes môžeme k prvej Československej republike pristupovať ako k uzavretej minulosti, môžeme ju však vnímať aj ako súčasť našej prítomnosti, nášho dneška. Je to aj preto, lebo mnohé veci majú svoj pôvod práve v tomto období.
S Českom máme spoločné hranice, obe krajiny – Česko i Slovensko – majú parlamentnú demokraciu, trhovú ekonomiku… A máme sa radi… Na druhej strane sa aj rešpektujeme…

Sú i dva odkazy, ktoré sa nedajú nakresliť do mapy, ani zapísať do ústavy.
Po prvé: Československá republika nás – Slovákov – postavila do pozície štátotvorného väčšinového národa, ktorý sa tiež musel naučiť vychádzať s menšinami. Dnes, po 100 rokoch, však stále prežíva legenda o tisícročnom maďarskom útlaku. Na druhej strane je pravda, že formálne sme síce Maďarom, Poliakom alebo Čechom seberovným partnerom, ale v realite? Priznajme si, že máme ešte dosť rezerv – napríklad v úcte k našej minulosti, k našim pamiatkam, pri našom sebavedomí… Ani prvá ČSR nebola bez chýb, ale predsa… Prečo to nedokážeme my dnes?
Druhým odkazom je to, že máme spojencov. Aj v minulosti – bez Francúzov, Britov, Talianov či Američanov by Československá republika nevznikla. Masaryk, Beneš a Štefánik v tom mali jasno… I dnes, v Európskej únii, je dôležité budovať vlastný štát a spojenectvá…
V tomto je dnešná Európa jedinečná… Bez Československej republiky pred 100 rokmi by dnes zrejme nebolo Slovenska, bez spolupráce v Európe a spojenectiev tiež v budúcnosti nemusíme byť.
Na záver nech nám utkvejú v pamäti slová prvého prezidenta Československej republiky Tomáša Garrique Masaryka: „Neklamať, nebrať všetko osobne, nebáť sa a nekradnúť…“

Učitelia dejepisu a slovenského jazyka a literatúry.