Gymnázium Pavla Horova slávi práve dnes vzácne jubileum. Je to už totiž sto rokov, odkedy vzniklo. Stalo sa tak presne 12. októbra 1922, keď bolo vo dvorane Zlatého Býka slávnostné otvorenie prvého školského roka. Práve dnes, o sto rokov neskôr, sme uviedli do života ďalšiu publikáciu venovanú histórii školy v 1. polovici 20.storočia. Zostavovateľ publikácie je Miloš Hlohin, autorom Martin Molnár.
Ďakujeme za uvedenie do života Vladimírovi Sekelovi a Alenke Mišíkovej a želáme knihe veľa čitateľov.
Objednať si môžete cez: https://www.zemplinskemuzeum.sk/knihy-a-suveniry
Na úvod publikácie…
“Prechádzam sa osamelými chodbami nášho gymnázia. Počujem vlastné kroky. Je skoro ráno a ja mám zvláštny pocit. Náhle si uvedomujem, ako sa tieto chladné steny stali súčasťou môjho života, koľko príbehov už vypočuli. Aké chladné múry, ale také známe … Sadám si na schody a načúvam rozprávaniu starej úctyhodnej dámy.
Až teraz si všímam dávno zabudnuté detaily. Kamenné schody, ktoré stúpajú až nahor, sú také vznešené, ako boli na začiatku. Koľko nôh po nich prechádzalo! Ošúchaná dlažba, škrípanie dverí, ohmataná kľučka, to všetko prezrádza študentov tejto „učiteľky“. Počujem tlkot kamenného srdca, ktoré už takmer sto rokov bije s absolútnou pravidelnosťou. Srdce plné lásky, pochopenia, otvorenosti…
Sto rokov našej školy to je už kus histórie, nadšenia, plnohodnotnej a zmysluplnej činnosti. Je to obdobie, ktoré vedie k bilancovaniu, hodnoteniu, k ohliadnutiu sa späť i k zamysleniu sa nad zmyslom, poslaním tejto vzdelávacej inštitúcie či k predstavám o jej budúcnosti. A budúcnosť sa začala už včera …
Školu poznačili výrazné spoločensko-politické zmeny, ktoré ovplyvnili jej chod. Inštitúcia počas svojej existencie jedenásťkrát menila svoj názov až do dnešného pomenovania. Pamätá 18 riaditeľov, stovky učiteľov a tisíce žiakov. Jedno sa však ani za sto rokov nezmenilo. Vzťah medzi učiteľom a žiakom, ktorý dodáva vyučovaniu a spoločne strávenému času náboj, energiu, korenie, chuť či melódiu. Presne to, čo sa vám práve teraz, keď privriete oči, vybaví ako prvé, keď sa povie Gymnázium Pavla Horova, a je jedno, či ste absolventom tejto školy, učiteľom alebo jej riaditeľom. Tisícky osudov, ktoré michalovské gymnázium istým spôsobom formovalo a ktoré zas formovali školu. Jedna veľká gymnaziálna rodina. Gens una sumus.
Roky utekajú neutíchajúcim rytmom a pokrok sa zastaviť nedá. A predsa – radi sa vraciame do rokov minulých, ovlažujeme si korene pramenitou vodou spomienok. Prečo? Lebo bez toho by sme neboli ničím. Stáročia odovzdávame skúsenosti svojim najbližším a usilujeme sa o to, aby posúvali svet ďalej. Je to kolobeh, ktorý sa doposiaľ nezastavil a dúfam, že ani nezastaví.
Gymnázium Pavla Horova je dnes modernou a dynamickou školou 21. storočia s bohatou a úspešnou minulosťou. Vôňa talentu, často sprevádzaná skromnosťou, slušnosťou, progresivita inšpirovaná tradíciou dodáva to zdravé sebavedomie, ale i záväzok nesklamať generácie našich predchodcov. Nech naše gymnázium naďalej hrdo nesie štafetu šíriteľa vzdelanosti, vychová ďalšie a ďalšie generácie úspešných študentov a je svedkom formovania budúcich generácií našich potomkov!
Vraví sa, že pamäť je vďačnosťou srdca. Preto mi dovoľte nezabudnúť a poďakovať.
Všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom tvorili históriu našej školy.
Historia vero testis temporum, lux veritatis, vita memoriae, magistra vitae, nuntia vetustatis! Opierajúc sa o výrok Marca Cicera: „História je svedkom času, svetlom pravdy, životom pamäti, učiteľkou života, zvestovateľom starých čias,“ načrite pri čítaní tejto publikácie do dávnej histórie našej jubilantky.”
Mgr. Katarína Olšavová, riaditeľka školy
