Gymnázium Pavla Horova > 100 rokov gymnázia v Michalovciach

100 rokov gymnázia v Michalovciach

Pozrime sa späť

Prvé snahy či pokusy o zriadenie školy gymnaziálneho typu v Michalovciach sa datujú už do čias Rakúsko-Uhorska, do začiatku 20. storočia. Vznikla tu napokon meštianska škola – najbližšie gymnáziá sa nachádzali v Užhorode, Sátoraljaújhelyi alebo Košiciach. Po vzniku Československej republiky slovenská časť Zemplína zostala bez strednej školy. Predstavitelia nového štátu ale dali prísľub, že na tomto území budú takéto školy zriadené. Uvažovalo sa o mestách Michalovce (boli centrom novozriadenej československej Zemplínskej župy), Humenné a Trebišov.

Uspeli napokon Michalovce. Zástupcovia maďarského obyvateľstva pritom žiadali, aby vyučovacou rečou na gymnáziu bola maďarčina – s touto požiadavkou ale neuspeli a vyučovacou rečou sa stal jazyk československý, teda slovenský. Uvažovalo sa aj o vybudovaní internátu, čo napokon zrealizované nebolo.

Štátne reálne gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským – „československým“ – v Michalovciach bolo zriadené dňa 22. septembra 1922, k jeho oficiálnemu otvoreniu potom došlo 2. októbra 1922. Prvá trieda bola zriadená v školskom roku 1922/1923. Správou nového michalovského školského ústavu bol poverený Otakar Formánek – učiteľ českej národnosti, ktorý dovtedy pôsobil ako stredoškolský pedagóg na reálnom gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Zápis do prvej triedy prebehol v dňoch 9. a 10. októbra, pravidelné vyučovanie začalo 11. októbra 1922. Z priestorových dôvodov bolo prijatých 39 žiakov, ďalší dvaja pristúpili v priebehu školského roka.

Slávnostné otvorenie „najvýchodnejšieho slovenského gymnázia“ sa uskutočnilo 12. októbra 1922 vo dvorane hotela Zlatý býk na hlavnej michalovskej ulici za početnej účasti zástupcov samosprávy, štátnej správy, rôznych úradov, vojenskej posádky, duchovných všetkých vierovyznaní, ktoré mali zastúpenie v meste, a obyvateľstva. K najvzácnejším hosťom patrili generál Vojciechovský, bývalý zemplínsky župan Michal Slávik, notár Vratislav Mareš, ktorý zastupoval košického „veľžupana“, školský inšpektor Michal Székey, židovský rabín Ehrenfeld, michalovský starosta Ferdinand Alexa či obecný notár Myron Čollák.

V prvom školskom roku mal pedagogický zbor – okrem riaditeľa – 5 členov. Prví gymnazisti sa spočiatku vzdelávali v rôznych budovách – v učebni štátnej ľudovej školy, v dvoch miestnostiach michalovskej expozitúry župného úradu alebo vo vyčlenených miestnostiach židovskej školy. Pedagógovia začali urýchlene budovať učiteľskú a žiacku knižnicu, ako aj rôzne zbierky, kompletizovali tiež telocvičné náradie. V prvom školskom roku boli tiež všetci žiaci oslobodení od platenia školného. Na hodinách telesnej výchovy žiaci cvičili v telocvični tunajšej štátnej ľudovej školy, angažovali sa aj v rôznych spolkoch či krúžkoch, nacvičovali programy na kultúrno-spoločenské podujatia. Chudobných žiakov podporovali rôzne spolky, inštitúcie i bohatší jednotlivci. Štúdium ale vôbec nebolo ľahké – z prvých 41 žiakov v školskom roku 1929/1930 úspešne zmaturovalo iba 12…

Keďže stále vládli provizórne podmienky, čoraz akútnejšou sa javila výstavba novej školskej účelovej budovy. Po dlhších prípravách bol dňa 17. novembra 1928 na vyčlenenom pozemku položený základný kameň budovy gymnázia – tejto veľkej slávnosti sa za hojnej účasti obyvateľstva zúčastnil i vtedajší minister školstva a národnej osvety Milan Hodža, ďalší vzácni hostia a predstavitelia samosprávy. Projekt dvojposchodovej funkcionalistickej budovy a domu pre riaditeľa vypracoval pražský architekt Petr Kropáček, samotnú výstavbu v rokoch 1929 až 1931 realizovala firma Jaroslava Bursíka z Prahy. Celkové náklady dosiahli vyše 8 miliónov korún.

K jej slávnostnému otvoreniu došlo v druhej polovici októbra 1931. Inštitúcia odvtedy niesla názov Štátne československé reálne gymnázium Jana Amosa Komenského v Michalovciach. V týchto priestoroch následne sídlili aj iné výchovno-vzdelávacie inštitúcie, budova zažila i dramatické chvíle v čase druhej svetovej vojny, hrdinstvo i obetu života žiakov…

Zo školy museli odísť všetci českí pedagógovia. V školskom roku 1938/1939 tu už fungoval slovenský 29-členný kolektív učiteľov, ktorý vzdelával spolu 707 žiakov, zmaturovalo 47 žiakov. V nasledujúcom školskom roku museli zbor opustiť pedagógovia židovského pôvodu.

Celospoločenské pohyby v povojnovom období sa odrazili aj na názve školy. Inštitúcia sa tak istý čas volala i Gymnázium J. V. Stalina, po transformácii v 50. rokoch išlo o Jedenásťročnú strednú školu, potom Dvanásťročnú strednú školu, následne Strednú všeobecnovzdelávaciu školu – SVŠ-ku.

Od novembra 1980 dodnes nesie škola názov Gymnázium Pavla Horova. V priestore schodiska, pred hlavným vchodom, pribudla o dva roky na to bronzová busta tohto básnika na kamennom podstavci v nadživotnej veľkosti od známeho sochára Arpáda Račka.

V 60. rokoch bola zrealizovaná prístavba školy, pribudol aj športový areál. V školskom roku 1961/1962 bolo v škole zriadených 27 tried, kde dochádzalo spolu 936 žiakov, pričom vyučovací proces prebiehal i v sobotu, niekedy tiež v nedeľu, učebnice a školské potreby dostávali žiaci zadarmo. V školskom roku 1972/1973 bolo v škole zapísaných 736 žiakov, v školskom roku 1988/1989 išlo celkovo o 648 žiakov. Pedagógovia a žiaci sa zapájali do mimoškolskej práce, rôznych celospoločenských aktivít a súťaží, angažovali sa aj pri agitáciách a v záväzkovom hnutí, niektorí tiež publikovali. Rozšírená bola i brigádnická a schôdzková činnosť. Spomenúť možno tiež „letnú aktivitu“ či „výrobnú prax“ žiakov, ako aj nadväzovanie „družby“ s inými inštitúciami a školami.

Po spoločensko-politických zmenách, ktoré odštartovali novembrové udalosti roka 1989, sa zmenil aj vzdelávací systém – začali sa v ňom uplatňovať prvky demokracie a humanizmu. Zavádzané boli nové, moderné formy vyučovania, rozšírila sa ponuka cudzích jazykov, pribudli nové predmety, semináre, škola sa tiež začala zapájať do rôznych projektov, aj tých zahraničných. Talentovaným žiakom pomáhali i rôzne občianske združenia, nadačné účty alebo účelové fondy.

V školskom roku 2000/2001 malo gymnázium 19 tried, kde dochádzalo dokopy 622 žiakov, v súčasnosti – v školskom roku 2021/2022 – má škola 24 tried a 620 žiakov, ktorých vzdeláva 54 pedagógov. Absolventi sú roztrúsení doslova po celom svete, mnohí sú inšpiratívnymi príkladmi. Prerazili vo vede, v umení, biznise…

So školou sú späté i viaceré osobnosti, ktoré tu alebo učili, alebo študovali. Spomenúť možno literárneho vedca a kritika Alexandra Matušku, publicistu Miroslava Antona Husku, kňazov Jána Murína a Štefana Hlaváča, maliara a grafika Karola Müllera, básnika Pavla Horova, diplomata Juraja Králika, kardinála Jozefa Tomka, gymnastu Pavla Gajdoša, hádzanára Antona Frola, politika Mariána Čalfu, moderátora Milana Zimnýkovala, herečku Máriu Schumerovú, novinárku Lenku Buchlákovú alebo vedkyňu Janu Pócsovú. Aj mnohí bývalí či súčasní pedagógovia patria k uznávaným osobnostiam vo svojom odbore.

Po Otakarovi Formánkovi inštitúciu viedli Josef Šaloun, Leopold Votava, Ján Mjartan – prvý Slovák, Jozef Rehuš, Ondrej Fiľo, Emanuel Harmann, Michal Michalovčík, Mikuláš Čollák, Ignác Janák, Ján Štefan, Peter Husťák, Michal Lopuch, Anton Hnáth, Viliam Zahorčák, Rudolf Gadomský a Katarína Olšavová.

Dnešné Gymnázium Pavla Horova predstavuje modernú vzdelávaciu inštitúciu s úctyhodnou tradíciou, ktorá sa drží motta „Gens una sumus“, teda „Sme jedna rodina“.

 

https://open.spotify.com/episode/2OEFfndt6kpIQJgwpSQMWO?si=APUEy6maTyq2Jo3nvJk4lw

Sprievodné akcie storočnice školy

  • 12. december 2021: Upútavka na výročie – RTVS Regina Východ:  Matej Starják/Príbeh pre toto miesto/Najstaršie gymnázium na východ od Košíc https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1414/1701610?fbclid=IwAR2V_63tsnP2mrEf61kGdYk8YtUsNLl4bsA94Iagybg0WnqZyUtPa4vzqe8
  • 12. február 2022: Vlastný školský podcast Gymnázia Pavla Horova „Na východ od Košíc“ , ktorý formou čítania z historických prameňov i prostredníctvom rozhovorov so súčasnými aj s bývalými členmi vedenia, s učiteľmi i so zaujímavými, inšpiratívnymi ľuďmi, absolventmi školy, približuje minulosť, súčasnosť ale i smerovanie školy do budúcnosti… jednoducho to, čo formovalo naše gymnázium, aj o tom, čím škola aktuálne žije.  https://open.spotify.com/show/0NwcSxAG5tS6muG1RzoLU1
  • 2. máj 2022:  Gymnázium v Michalovciach do roku 1944 – Mestské kultúrne stredisko Michalovce pripravilo zaujímavú banerovú výstavu v Galérii pod nebom. Na baneroch sú zobrazené a popísané zlomové udalosti v histórii gymnázia, ale aj osobnosti, ktoré na škole pôsobili či študovali. Expozíciu autorsky pripravil Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea a kronikár mesta Michalovce v spolupráci s riaditeľkou mestského kultúrneho strediska Miladou Tomkovou. Čerpali z archívnych zdrojov, dobovej tlače, historických fotografií a najmä zo zbierky Jána Dobrovoľského a samotného Gymnázia Pavla Horova. https://www.gphmi.sk/2022/05/gymnazium-pavla-horova-v-galerii-pod-nebom/
  • Posledná aktualizácia 8.11.2022.
logo - podcast
Nový podcast – 22. časť – Centrum popularizácie fyziky
logo - podcast
Nový podcast – 22. časť – Centrum popularizácie fyziky
IMG_3428
Ďalší diel podcastu – č. 21 – rozhovor s dlhoročným profesorom pánom Nedelským
skolsky rok 2022-2023
Aký bol školský rok 2022/2023?
IMG_1565 Veľká
18. diel podcastu Na východ od Košíc