Situácia pandémie Covid-19 nám reálne a celosvetovo zdôraznila význam duševného zdravia, ako aj to, aká krehká je hranica našej psychickej pohody a že otázky o duševnom zdraví sú otázkami pre nás všetkých.
Veď si len zhrňme, čo všetko sa za obdobie posledného roka zmenilo v našom každodennom fungovaní, koľkým náhlym výzvam sme boli nútení čeliť a koľko nečakaných zmien nás postretlo.
- V čase lockdownu mnohí zostali doma. Mnohí z domu pracovali, no mnohí o prácu prišli. A tí, čo naďalej dochádzali na pracovisko sa dennodenne vystavovali riziku nákazy.
- Práca z domu (homeworking) v mnohých prípadoch zastihla ľudí (a celé domácnosti) bez potrebného technického vybavenia. Online pracovný priestor zbúral časové hranice a pracovné doby, predĺžil sa pracovný čas, vzrástla intenzita práce, čo prinášalo únavu a psychické vyčerpanie.
- Pracujúci rodičia mali na starosť nielen svoje pracovné povinnosti, pribudol im k tomu celodenný dohľad nad predškolákmi a školákmi, ktorí po zatvorení škôl zostali doma.
- Čo sa stalo so sociálnymi kontaktmi na pracoviskách, v školách? Fyzická izolácia sa čoskoro pretavila aj do izolácie sociálnej. Obmedzila sa komunikácia a sociálne interakcie, čo malo za následok pokles sociálnej opory.
- Vzrástli pocity osamelosti, neistoty, psychického napätia a nadmerného stresu.
Povedzme si to na rovinu: Dušené zdravie každého z nás dostalo zabrať! A predsa ideme ďalej. Aktuálna celosvetová štúdia psychológov (Aknin a kol., preprint 2021) poukazuje na silu individuálneho psychologického „imunitného“ systému, vďaka ktorému dopady pandémie nemajú také negatívne dosahy, ako sa spočiatku predpokladalo. Vyjadruje sa k tomu aj prof. Frederik Anseel, prezident Európskej asociácie pracovnej a organizačnej psychológie: „Je zjavné, že ľudia našli spôsoby ako prekonať turbulentné časy pandémie a vytvorili si nové postupy, nové spôsoby uvažovania a bytia aj toho ako poskytovať a získavať sociálnu oporu. Je vskutku pozoruhodné, ak vezmeme do úvahy rušivosť a dobu trvania pandémie, ako sme sa dokázali prispôsobiť novému normálu.“
Globálne odporúčania už citovanej psychologickej štúdie (Aknin a kol., preprint 2021) na celospoločenskej úrovni sú jasné:
- dôsledne výskumne sledovať príčiny, zmeny a dopady psychickej nepohody a distresu (negatívneho stresu),
- intenzívne sa venovať monitorovaniu psychického zdravia evidovaným pacientom, ako aj tým ľuďom, ktorí sú v ohrození,
- aktuálna situácia si žiada okamžité investície do zabezpečenia a spustenia krízových intervencií a prevencie,
- umožniť bezpečný chod škôl,
- posilniť možnosti a dostupnosť (aj online) terapie,
- zabezpečiť neutíchajúce zvyšovanie povedomia o duševnom zdraví a o psychickej pohode na pracoviskách, v školách, v médiách, v systéme zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Áno, zvykáme si „fungovať po novom“ a intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým si uvedomujeme, že o duševné zdravie sa treba starať, že naša odolnosť a nezdolnosť nie sú nevyčerpateľné. Nájdime si preto v „novom normále“ čas pre seba a svojich blízkych. Odpútajme sa od práce a povinností, napríklad prechádzkami do prírody, športom či počúvaním hudby. A pomôže aj to, ak nebudeme ticho. Rozprávajme sa o duševnom zdraví!
Psychosociálne centrum Košice organizovalo 16.11.2021 populárno – náučné podujatie „ Na rovinu o duševnom zdraví“, ktorým oslovilo študentov stredných aj vysokých škôl s témou duševného zdravia a pomoci v psychickom prežívaní týchto dní, mesiacov a skoro už dvoch rokov.
- Smútok, úzkosť a obavy;
- Kedy, prečo a ako u psychiatra;
- Prevencia a riešenie psychických problémov pod vedením dvoch psychologičiek a psychiatričky.
